Tipy - cestujeme s deťmi

 

Cestovať s deťmi je náročné. Samozrejme, na mysli mám skôr menšie, ako väčšie deti a to dojčiatka, batoliatka, škôlkárikov, a predškoláčikov všetkého druhu. Keď cestujete s odrastenými školákmi v tvrdej puberte má to tiež mnoho úskalí, ale predsa pomerne zvládajú nepokakať sa v lietadle, tvrdo nezaspať tesne pred prestupovaním z vlaku do vlaku a nepreplakať celú noc v diaľkovom autobuse. Samozrejme sme pripravení kedykoľvek uverejniť tipy aj na cestovanie s odrastenými deťmi, ale teraz sa sústreďme na tie maličké.

Malé detičky majú svoje potreby, ktoré treba okamžite napĺňať, bez ohľadu na to, v akej nadmorskej výške, či hĺbke sa práve nachádzate. Pri cestovaní sa k tomu ešte pridáva zmena prostredia a narušenie stereotypov, čo mnohé deti znášajú ťažko. Myslime aj na obmedzený priestor v dopravných prostriedkoch a fakt, že ste väčšinou zo všetkých strán obklopení spolucestujúcimi. Prinášame pre vás tieto tipy, čerpané z vlastných skúseností, aby sme vám cestovanie s tými vašimi ratoliestkami uľahčili.

 

 

Cesta  autom                                  

 

  1.   Najlepšie je cestovať v noci. Pokiaľ  to nerobí problém vám dospelým, najmä šoférom, vyrazte  večer asi hodinu po čase v akom deti obvykle ukladáte. Budú dosť unavené, ale nebude výrazne narušený ich biorytmus. Je predpoklad, že takto čoskoro zaspia a vy strávite pokojnú noc. 

  1.   Ak môžete, pozháňajte (kúpte, požičajte) si LCD obrazovky s prehrávačom, určené do auta, ktoré pripevníte na predné sedadlá tak, aby deti mohli pozerať svoje obľúbené rozprávky. Večer, najmä potme už deti ne môžu pozorovať krajinu  a môžu sa začať nudiť. Ak im pustíte rozprávku, ktorú aj doma radi pozerajú, ich vzrušenie z cesty sa dostane do „normálu“, upokoja sa a ľahšie zaspinkajú.

 

  1.   Je samozrejme dobré, keď deti sedia vo svojich autosedačkách. Pri dlhej ceste však nastáva problém, čo s nožičkami. Deťom nie je pohodlné a iste ani zo zdravotného hľadiska vhodné, aby im nožičky, viac hodín viseli. Pokiaľ súčasťou vašej autosedačky nie je  opora na nožičky, spravte to ako ja, vypodložím nožičky cestovnými taškami s oblečením (získavate tak aj bonusové miesto v kufri vášho auta).

 

  1.   V autosedačkách sa deťom aj po týchto úpravách nespí ktovieako pohodlne, preto sa nebojte zobrať vankúšiky, dečky, deky na prikrytie a všetko, čo by deťom spánok spríjemnilo, všetko čím môžete popodopierať hlavičky, vypodložiť kríže a chrbátiky a nezabudnite ani na milovaného plyšového kamaráta, ku ktorému sa dieťa môže pritúliť. Výhoda cesty autom je , že si naozaj môžete vziať mnoho vecí, pri tomto type dopravy je veľkosť vašej batožiny limitovaná najmenej.

 

  1.   Praktické je aj načasovať si  príchod na miesto určenia  na ranné hodiny, kým nevládne na cestách veľká premávka. Záver cesty býva kritický, dospelí sú vyčerpaní, deti predsa len nespali tak dobre ako vo svojich postieľkach. Všetci môžu byť podráždení.  Nie je príjemné tesne pred cieľom uviaznuť v zápche. Nikdy nezabudnem, ako sme po 13 hodinovej ceste dorazili do  Ríma, do originál popoludňajšej Rímskej dopravnej špičky. Bola som v ôsmom mesiaci tehotenstva, v aute sme mali plno detí a po tých, zhruba 1200 kilometroch, ktoré sa hladučko míňali nastalo posledných 7 kilometrov, ktoré prejsť nám trvalo 3 hodiny.

 

  1.   Strava a nápoje. Keď sme cestovali s malými deťmi prvý raz, snažila som sa, aby sa pred cestou dobre navečerali. Deťom chutilo, napapali sa dosýta. Onedlho, už v aute sa ukázalo, že dvom z našich detí nerobí cesta autom úplne dobre a názorne sa to prejavilo. Preto sa držím jednej zásady, nedávam deťom pred cestou veľa papať. Vezmem však večeru so sebou a dám im ju po pol hodinke v aute. Dieťa, ktorému cesta nerobí dobre už veľa toho nespapá, čo však nie je na škodu, naopak, dieťa, ktoré je v poriadku sa s chuťou naje. Prežíva dobrodružstvo a papaním vám ubehne nejaký čas. Ak zaspinkajú skôr, ako sa najedia -žiaden strach, doženú to!

 

  1.   Pokiaľ vaše dieťa trpí vyslovene kinetózou (vždy mu v  aute je veľmi zle), stravu vôbec neriešte, na pitie mu dávajte po malinkých dúškoch čistú, nebublinkovú vodu a hlavne, dajte mu užiť lieky, špeciálne na to určené. Aby ich účinok bol čo najlepší, treba ich užiť ešte pred cestou. Naša druhorodená dcéra, keď bola maličká, mala veľmi silnú kinetózu a pred každou cestou hltala kinedryl. Mám však dobrú správu pre detičky a rodičov, ktorých sa to týka. Je možné z toho vyrásť, našej dcére sa to podarilo. Tohto roku okrem iného precestovala krížom-krážom Európu autobusom a bez najmenšieho problému. Mikroténové vrecúška sú pre nás minulosťou...

 

  1.   Možno to bude znieť neuveriteľne, ale pri deťoch do šesť rokov sa najľahšie cestuje s tými úplne najmenšími. Obzvlášť, pokiaľ dojčíte. Ak si každé- tri štyri hodinky spravíte prestávku na dojčenie, prospeje to aj šoférovi a väčšinu bábätiek jazda autom kvalitne uspáva. Takmer ani nebudete vedieť , že máte v aute dieťa.  Ak nedojčíte, trochu to komplikujú potreby na kŕmenie, ale dá sa to vyriešiť – prevarená voda aspoň v dvoch termoskách, podľa predpokladanej dĺžky cesty a intervalov papania fľaše ( na každé kŕmenie jednu – cestou nie sú fľaše kde vyvariť).

 

  1.   Pre detičky, ktoré nosia plienky ich majte po ruke, ja to riešim tzv. príručnou taškou, ktorá je veľkosťou medzi väčšou kabelkou a menšou cestovnou taškou. Do nej dám okrem plienok všetko, čo budem cestou potrebovať. Na konci tejto časti spíšem zoznam, čo moja príručná batožina obsahuje.

 

  1.   Aj keď je vaše dieťa v štádiu odvykania od plienok, a doma sa krásne pýta na nočník, počas cesty mu určite plienku dajte. V neštandardných podmienkach sa ľahko zabudne a  ak mu plienku dáte, ušetríte dieťaťu pocit frustrácie zo zlyhania a sebe prácu s prezliekaním a odstraňovaním pohromy.

 

  1.   Nezabudnite na rezervné oblečenie a aj keď cestujete v lete, najmä pokiaľ cestujete v noci majte po ruke teplejšie mikiny, či bundičky a dlhé tepláčiky, v noci býva aj v lete chladno, najmä nad ránom. Môžete tiež prechádzať horskými oblasťami, napr.  cez Alpy, alebo sa jednoducho môže zmeniť počasie.

 

  1.   Oblečte deti do auta pohodlne a jednoducho, tak aby nemali  na odpočívadlách problém na záchode s nejakými komplikovanými zapínacími a rozpínacími systémami.

 

  1.   Využite každú zastávku na benzínovej pumpe, alebo odpočívadle, aby si deti, pokiaľ nespia, pobehali, najmä na pumpách však pozor na bezpečnosť. Naše deti sa vždy snažili hneď rozpŕchnuť ako vrabce, teraz však už poznajú pravidlá a po pumpe sa pohybujeme organizovane.  Je pravda, že my s manželom sa v zastávkach počas cesty prispôsobujeme výlučne detskému spánku. Pokiaľ spia, ťaháme, ťaháme, ťaháme, možno len na sekundu sa niekde pristavíme, aby sme sa vymenili za volantom. Keď sa deti zobudia , zastavíme aj na dlhšie, nech sa trochu pohrajú, nadýchajú vzduchu a vybavia  všetky potreby. Nie je podľa mňa nič horšie, ako keď ste práve absolvovali presne – ešte doma podľa mapy- naplánovanú prestávku a päť minút potom, ako ste opäť vyrazili vám dieťa zahlási, že musí kakať.

 

  1.   Nech robíte, čo robíte, na dlhej ceste prichádzajú aj krízové situácie, nepredvídané udalosti a vaše milé deťúrence sa vám pravdepodobne nepodarí  udržať v spánku celú cestu. Môžu začať byť nespokojné a dávať to najavo pekne hlasno. Pre takéto situácie mávam v talóne dve finty. Jedna sú želé cukríky. Nie som zástanca kŕmenia detí sladkosťami, ani zástanca nedávania sladkostí nikdy a nikde. Počas bežných dní moje deti naozaj sladké nemusia, ale sem-tam...A tak keď vidím , že sa v aute schyľuje k búrke, vytiahnem túto fintu č.1 a namiesto búrky máme hneď výnimočnú chvíľku- malú detskú párty. (pri cmúľacích - tvrdých cukríkoch sa bojím v aute udusenia).Finta č.2 spočíva v prekvapení. Pred každou cestou kúpim každému nejakú malú hračku a opäť, rozháňam búrkové mračná v poslednej chvíli, deťom ich zabalené podám. Verte, že toto nikdy nezlyhá a namiesto stresov a hádok máme v aute rozžiarené očká a bystré rúčky, ktoré odušu trhajú baliaci papier. Tohto leta u nás leteli pet-shopky.(našim veľkáčom som pripravila kanastové karty) Stačí maličkosť, ale vo vhodnej chvíli  spraví veľa...

 

  1.   Ako posledný tip odporúčam pribaliť: trpezlivosť, nadšenie, humor, schopnosť improvizovať. Všetko sa zíde. Šťastnú cestu.

 

Čo obsahuje moja príručná batožina:

 

- deka

- rezervné oblečenie (rovnaká sada toho, čo majú deti oblečené)               

- teplé mikiny

- dlhé tepláčky

- 10 ks plienok

- 1 vlhčené obrúsky (používam aj na rúčky po papaní)

- vonné vrecúška na použité plienky

- hračky – nehlučné, nesvietivé, nie priveľmi malé, aby ich deti neprehltli

- 2-3 balenia keksov, suchých bez plnky

- 2 balenia želé cukríkov

- uzavretú dózu s umytým a nakrájaným ovocím (kúsky ošúpaného jabĺčka, väčšie bobule hrozna, kúsky hrušiek, slivky, marhule) podľa sezóny, neosvedčilo sa mi v aute priveľmi mäkké a šťavnaté ovocie (broskyne, pomaranče atď....)

- balenie kukuričných chrumiek

- jedno poriadne jedlo – napr. kúsky pečeného, či vypraženého kuraťa vo väčšej, uzavretej dóze, nakrájaný chlieb, ošúpanú, nakrájanú šalátovú uhorku.

- servítky

- kinedryl

- detské paralenové čípky

- paralen pre dospelých

- pre každé dieťa litrovú fľašu pitia z náustkom

- peňaženku a doklady